Ako mám svojho osemročného syna odlákať večer od televízora? Nechce ísť spať, tvári sa, že ma nepočuje. Potom na neho kričím a hádame sa. Pozerá súťaž Slovensko má talent a mne sa zdá, že to nie je jednak vhodný program a jednak trvá do deviatej večer. Hrozím sa toho, keď budú nejaké vyhodnotenia v noci, ako to býva u takýchto súťažných programov a on to bude chcieť pozerať, ako minulý rok. Ako to mám riešiť?

Nech je rodičovstvo akokoľvek prirodzené, nič náročnejšie z ľudských činností ako výchova človeka nie je. A to viem o čom hovorím :)Všetko ostatné sa naučíte, všetko má nejaké pravidlá. Môžete si urobiť prestávku a po získaní skúseností sa akákoľvek práca stáva rutinou. Pri výchove je potrebné riešiť každodenné situácie pri , ktorých okrem racionálnych vedomostí musíme kombinovať svoju emocionalitu, inštinkty, svoju osobnosť, momentálnu situáciu, osobnostné faktory dieťaťa, či sme unavení alebo nie aké máme starosti a ako sa nám darí. Píšete, že sa so svojim synom hádate a kričíte a napriek tomu sa výsledok nedostavuje. Toto sú prípady, keď zdanlivo pôsobíme, že sme všetko urobili, čo sme mohli, ale v skutočnosti je to len hra medzi dieťaťom a matkou. Jej pravidlá sú: „Zareagujem až keď mama kričí, ale aj tak ešte veľmi dlho vydržím, lebo viem, že to nemyslí vážne, veď cítim tú neistotu.... a matka zase naopak.“ Ako ho len odlákam od televízie, to bude zase večer plný kriku, neverím si, že by sa mi to mohlo podariť“. Princíp tejto hry je, že dieťa vycíti, že matka sa ho vlastne bojí a preto začne posúvať hranice, pokiaľ to ide. Veľmi nebezpečný výsledok tejto hry je, že výsledná informácia takejto „slobody“ dieťaťa je: „ Ako ma môže takáto neistá matka ochrániť? Bude stáť pri mne keď ju budem potrebovať?“ Samozrejme, že sa to deje na nevedomej úrovni, ale dieťa si to prenáša do života, čo sa môže prejaviť zvýšenou úzkosťou až sklonom k smútku a najmä pocitu neistoty. Nezľaknite sa tejto mojej psychologickej teórie, pretože Vás môžem uistiť, že všetky matky občas reagujeme na deti tak ako popisujete. Dôležité je, aby to nebol základný a stále sa opakujúci výchovný princíp. Na druhú stranu vo Vašom prípade môže ísť len o taký večerný rituál, ktorý je vyjadrením dynamiky Vášho vzťahu. Pokiaľ v iných prípadoch ste jasná a dôsledne trváte bez kriku na stanovených pravidlách. A to je vlastne aj odpoveď pre Vás. Ak chcete situáciu zmeniť, tak si jasne premyslite pravidlá, aby mali zmysel a dali sa dodržiavať. Potom na nich dôsledne trvajte. Dobré je keď si aj dieťa vyjadrí svoj názor a následne je zodpovedné za to ako bude dodržiavať, to čo si samé stanoví. Napríklad, že bude môcť pozerať program iba cez víkend a napríklad pred dňom, ktorý je najmenej náročný v týždni. Po ukončení relácie pôjde spať. To je prvá časť dohody a druhá sú dôsledky, ktoré vyplynú pri nedodržaní dohodnutých pravidiel. Dôsledky potom treba dôsledne dodržiavať. Dávate tým pocit dieťaťu, že čo poviete, to platí a zároveň pocit istoty, že ste stabilná a keď bude potrebovať má sa o koho oprieť. Potom už nič iné len si spolu s dieťaťom vychutnať program, ktorý spolu sledujete, aby na to mohlo spomínať ako na nezabudnuteľné chvíle pohody a zábavy, ktoré s Vami strávi a z ktorých môže znova v rôznych životných situáciách najmä v dospelosti čerpať.