Keď príde klient prvý krát na psychoterapeutické sedenie má nejasné očakávania. Je to veľmi mätúce, pretože prichádza s niečim s čím si nevie poradiť, často to nevie ani pomenovať. Príde k neznámemu človeku, ktorý má len záruku odbornosti, ktorou sa prezentuje. Psychoterapeut sa musí doslova neustále vzdelávať a to teoreticky, nácvikom a zároveň pri každom klientovi získava špecifické vedomosti a zručnosti. Niekedy sa ma ľudia pýtajú, či psychoterapia prebieha tak ako to vidia v televízií. Lenže film nech je akokoľvek dobrý nenahradí kvalitnú knihu. Takisto ani takmer dokonalý virtuálny svet nenahradí skutočný plnohodnotný život. Psychoterapia je liečebný proces, ktorého prostriedkom je najmä rozhovor a nosným pilierom je psychoterapeutický vzťah medzi psychoterapeutom a klientom. Psychológ využíva rôzne psychoterapeutické techniky, ktoré sa naučil a sám na sebe zažil v psychoterapeutickom výcviku, ktorý absolvoval. Pomáha klientovi hľadať odpovede a riešenia problémov, pomáha mu odžiť si zážitky, ktoré niekedy z vlastnej bezpečnosti založil a blokujú ho v prežívaní prítomnosti. Niekedy klienti očakávajú hotové riešenia. Chcú pár „dobrých rád“ a čakajú, že niekoľko rokov vyvíjajúce sa problémy zmiznú z jedného dňa na druhý, samozrejme bez ich pričinenia. Veď už tým, že navštívili psychológa „urobili čo mohli“. Lenže čaká ich prekvapenie spočívajúce v tom, že sa nemôžu vyhnúť práve tomu čomu sa chceli a to je to, čo je najcitlivejšie, o čom sa ťažko rozpráva nahlas, ale aj potichu samému pred sebou. Prekvapením je, že spojiť racionálne s emocionálnym nie je také jednoduché, že porozumieť samému sebe a oslobodiť sa od vlastných falošných dogiem znamená „zastaviť čas“ a dostať sa do výsostne vlastného priestoru v ktorom často čaká sklamané niekedy nahnevané, ale väčšinou zranené druhé JA. Počas psychoterapie prebiehajú zmeny, ktoré sa nazývajú psychoterapeutický proces. Tie zmeny na začiatku vydesia najmä okolie klienta, pretože jednoducho už nedovolí, aby sa s ním zaobchádzalo tak ako doteraz. Skúma svoj novoobjavený životný priestor, v ktorom sa učí pohybovať. Klient sám zisťuje, že sa učí komunikovať nanovo, je to akési preprogramovanie. Nazývam to „brúsenie diamantu“, pretože ten konečný výsledok stojí za to. Len všetky zmeny tvoria nejaký posun pri ktorom okrem vytúženého zisku sú nevyhnutné aj určité straty, s ktorými je potrebné sa zmieriť. Aké jednoduché, však?.