„Poznáte to, počítače vládnu svetom a syn si ho zapne hneď po príchode zo školy. Raz som však potrebovala niečo pracovné urgentne vybaviť cez počítač, preto som ho poprosila, aby skončil a pustil ma za počítač. Pohádali sme sa. Tomu, čo nasledovalo, však nerozumiem. Z dobrého chlapca sa zrazu stal neposlušný, všetko robí naschvál inak. Milý a šikovný chlapec sa zmenil na agresívneho. A takýchto situácii je odvtedy mnoho. Niektoré sú ťažšie zvládnuteľné, niektoré ľahšie. Zaujímalo by ma, či ste sa stretli s niečím podobným. Poznám dokonca zo svojho okolia príbeh, že pre zlú známku nedovolili dvanásťročnému chlapcovi počítač a odvtedy začal rebelovať. Pritom to bol dovtedy veľmi šikovný, inteligentný, jednotkár. Dnes nemá ukončenú strednú školu vlastne ani poriadne na ňu nezačal chodiť. Do osemnástich rokov mal podmienku za marihuanu. Teraz má už po osemnástke, vykradol obchod, je na drogách a to všetko len kvôli počítaču, ktorý mal dovtedy dovolený stále.“

Záhadné a nevysvetliteľné príbehy majú často veľmi jednoduché rozuzlenie a dokonca presnú logiku a pravidlá. Oba príbehy majú spoločný nielen výsledný produkt, neposlušného a rebelujúceho chlapca, ale aj podobné správanie rodičov. Prečo dieťa, ktoré je poslušné a všetko je v poriadku jedného dňa vypovie fungovanie a navždy sa „pokazí“? Prečo sa tak často čudujeme keď médiami prebehne správa o nejakom rodinnom probléme a všetci, čo ich poznali vôbec nič nechápu, „veď to bola taká slušná rodina“?

Každý príbeh prerozprávaný u mňa v ambulancii, je najskôr zabalený do pekného reprezentačného obalu, ktorý majiteľ nemá odvahu rozbaliť. Potom začneme pátrať spolu a nachádzame pod ním strach a neistotu vo výchove. Časté ustupovanie dieťaťu z túžby byť dobrým rodičom a to hlavne v očiach dieťaťa. Vlastná nestabilita rodiča dieťa vedie k neistote a k smútku. Potom nasleduje snaha uniknúť a nájsť si priestor, v ktorom si dieťa môže nájsť spôsob uvoľnenia svojich trápení a zabudnúť na všetky neistoty. Vytvorí si virtuálny svet, na ktorý sa dá ľahko zneužiť počítač. Tu nejde o závislosť ako takú, ale o to, čo takáto závislosť ako smrtonosný vírus dokáže spôsobiť.

Spôsob dnešnej výchovy detí by sa dal opísať takto: predstavte si, že jedného dňa zabudnete svoje dieťa vo veľkom obchodnom dome. Je zúfale, stále vás hľadá a potom zistí, že ste ho tam nechali schválne, že vás tam občas vidí, ale stále nemáte čas a spoliehate sa nato, že sa o neho niekto postará. Vždy mu pošlete jedlo aj hračky, ale vždy mu utečiete. Čo urobí? Príde čas keď vás prestane hľadať a začne sa obzerať vo svete v ktorom ste ho nechali. Zistí, že je tam všeličo a vy nemáte ani potuchy, čo si vyberie, o čom sníva. Už sa od vás odpojil. Svet, ktorý si vytvoril sa ohraničil sa pre vás uzavrel. Je vo svete v ktorom vy už nehráte žiadnu rolu. Ste niekde v pozadí. Zobrať mu to jediné, čo má vo chvíli keď sa od vás odpojil, napríklad počítač, a neposkytnúť mu za to nič, musí viesť u syna k bezmocnej zúrivosti.

Existuje možnosť ako sa dostať k svojmu synovi, ale je to ako v rozprávke. On vás už nehľadá, preto musíte ísť za ním vy. Čo to znamená? Vstúpiť do jeho sveta a to doslova. Zaujímať sa o ten „jeho svet“, aj keď by ste s ním mali celé dni hrať počítačové hry. Skúste postupne zisťovať čo zažíva, čo ho trápi. Ocente jeho snahy úspechy a pochopte jeho prehry a trápenia. Tieto situácie prichádzajú aj vtedy, ak sú naopak rodičia sú dominantní, neustále valcujú dieťa svojimi názormi, vždy majú pravdu, stále karhajú, kritizujú. Raz, ale príde chvíľa kedy dieťa zistí, že chce byť jedinečné, že si chce nájsť svoje miesto a robiť vlastné chyby a samo si ich aj naprávať. Vtedy prichádza takáto vojna. Postup na záchranu vzťahu je taký istý. Vstúpiť do sveta dieťaťa a zdieľať s ním dobré i zlé. Zostúpiť z toho zúfalého piedestálu „dokonalého“ rodiča a postaviť sa rovnými nohami do pozície stabilného a láskavého rodiča.