1) Nakoľko ovlyvňuje pracovné prostredie človeka? Má to vplyv na jeho pracovný výkon a do akej miery?

Pracovné prostredie je veľmi významný vonkajší faktor, ktorý človeka ovplyvňuje, ale je podružným faktorom za pracovným kolektívom a platovými podmienkami a samozrejme i prácou ako takou. Má význam vo vzťahu k pracovnej náplni a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Ak človeka práca baví, má schopnosti pre sebarozvoj potrebuje k tomu adekvátne pracovné prostredie, pretože ak prostredie nespĺňa požadované kritéria môže pracovník postupne strácať svoju pracovnú motiváciu.

2) Pre koho je práca vo veľkopriestorových kanceláriách vhodná a naopak nevhodná? Na čo ľudia najčastejšie "trpia", ak im nevyhovuje pracovné prostredie a sú nútení z finančných dôvodov pracovať v priestoroch, ktoré im nevyhovujú?

Vo veľkom priestore môže pracovať množstvo ľudí, ktorí vykonávajú mechanickú prácu, ktorá vyžaduje spoluprácu medzi nimi. Pokiaľ sa jedná o kancelárie v každom prípade tie veľkopriestorové šetria priestor i peniaze. Pracovníci sú pod zdanlivou kontrolou. Vhodná môže byť pre ľudí, ktorí radi zapadnú v „anonymite“ mnohých. Jednoducho, prídu si odpracovať svoju „šichtu“ a nemajú potrebu výraznejšieho sebauplatnenia. Alebo prevažne pracujú v teréne Na druhú stranu môžu rozvíjať neverbálnu komunikáciu medzi sebou a vytvárajú tak väčšiu družnosť pokiaľ sú dobrým kolektívom. Takže paradoxne nemožno hovoriť o väčšej kontrole. I keď pravda je, že v práci si asi pospať nemôžu, čo by na druhú stranu práve oveľa viac prospelo v pracovnom výkone.

Ľudia zvyčajne neodchádzajú z práce pre nevyhovujúci priestor. Je prijateľné pracovať hoci i v neprimerane malej miestnosti, ak je pracovník primerane ocenený, motivovaný a má na pracovisku priateľov.

3) Keď sa dnes stavajú moderné centrá, ľudia v nich pracujú neraz vo výškach a v presklených priestoroch. Je toto vhodné pracovné prostredie a kde sú riziká? S čím musia firmy rátať?

To je veľmi individuálne. Pre niekoho neprijateľné. Pre iného ilúzia výšky a skla prináša pocit silnejšej pracovnej dynamiky i úspechu. Alebo naopak pocit malosti a znovu pocit popretia individuality a vyzdvihnutie spoločného pracovného výkonu. Je tam určená jasná pracovná hierarchia a zvyšuje sa pocit nadriadených, že sú menej ohroziteľní, ak majú pod dohľadom svojich podriadených. Napokon šéf všetkých vidí, kým on má i svoj priestor, ktorý patrí len jemu.

4) Kde zvyčajne robia chyby firmy pri zariaďovaní firmy a pri návrhu firemných priestorov zo psychologického hľadiska?

Firmy robia často jednu veľkú chybu a tá sa potom prejavuje i v priestorovej organizácií. Boja sa svojich vlastných zamestnancov a v pracovných vzťahoch sa snažia vyvolať v svojich zamestnancoch pocit úzkosti a zároveň zaviazanosti voči firme. Vtedy nastupuje kontrola a podľa toho je firma i zariadená. Napríklad sa minimalizuje kontakt medzi zamestnancami. Firmy, ktoré nechávajú priestor pre realizáciu zamestnancov, umožňujú vzdelávanie, oceňujú ich a hlavne dôverujú im si môžu dovoliť rozvrhnúť priestor i na pracovný, ale i oddychový. Mnohé nechávajú na svojich zamestnancov, pretože vedia, že k čomu človek prispieva vlastnou rukou k tomu si vytvára vzťah.

5) Predtým bolo trendom pracovať v malých kanceláriách v menšom počte zamestnancov. Súčasné trendy ukazujú veľkopriestorové kancelárie, v ktorých pracuje viac ako 20 zamestnancov na jednom mieste? Je to podľa vhodné? Aký to má vplyv na zamestnancov?

Dnešná morálka povoľuje rýchle zbohatnutie, čo je cieľom, bez ohľadu na kvalitu a dobré meno. Prichádzajú firmy, ktoré potrebujú rýchlu nádennícku prácu a z ich pohľadu nie je dôležitý komfort zamestnancov. Sú samozrejme aj seriózni zamestnávatelia, ktorým záleží i na náplni práci, čo je cieľom a k tomu je pridružený aj zisk. Táká firma sa snaží vytvoriť čo najlepšie podmienky, v rámci svojich možností. V každom prípade ak z nejakého dôvodu musí mať množstvo ľudí na jednom mieste, čo je nevyhovujúce, má snahu podmienky zlepšovať.

6) Je podľa vhodné, aby si zamestnanec do firemných priestorov premiestnil aj "kúsok" súkromia, napríklad fotografie rodinných príslušníkov, obľúbené kvety, obrazy atď? Môže mu pomôcť pri inšpirácii v práci? Pri akých profesiách je to najmä vhodné a kde je to úplne nevhodné?

Zamestnanec si do firmy prináša kus svojej identity, ktorá je obsiahnutá i v jeho vlastných veciach. Vytvára si svoj vlastný priestor. Také svoje pracovné teritórium. Je to symbol domova, vlastnej jedinečnosti spojenej s pracovnou realizáciou. Samozrejme, že na operačnej sále si nemôže zamestnanec miestnosť ozdobovať ako chce. Je to ako rozšíriť svoje vlastné hranice i do pracovného priestoru, čo je veľmi prospešné, pretože vtedy zamestnanec vnáša do práce i silu svojich vzťahov, čo je napokon pozitívna vôľová zložka smerujúca k výkonu.

7) Pokiaľ ide o riadiacich pracovníkov, je vhodné, aby boli odčlenení v samostatných kanceláriách, mimo diania ostatných, alebo by mal zdieľať spoločné priestory s ostatným? V čom vidíte príležitosti a riziká?

Riadiaci pracovník, tým, že sa stal riadiacim pracovníkom je v pozícií osamelého pracovníka bez ohľadu nato, či je so svojími podriadenými alebo nie. Je dôležité to vedieť a nemať predstavu o rovnosti pozícií, ktoré nie sú reálne. Až vtedy je možné naozaj dobre spolupracovať s celým kolektívom a vytvárať dobré vzťahy. V takom prípade sú možné i spoločné priestory. Oddelené priestory sú prirodzenejšie, rešpektujú pracovnú hierarchiu, ale je nevyhnutné, aby riadiaci pracovníci udržiavali kontakt so svojimi podriadenými v rámci spolupráce, nie v rámci kontroly.

8) Je podľa vás lepšie, ak je pracovný kolektív zložený z mužov aj žien, alebo len z jednotlivých skupín? V čom to môže prospieť jednej aj druhej skupine?

Sme ľudia stvorení zo žien i mužov. To je realita a diskusie o tom sú v podstate prázdne. Umelo vytvorené kolektívy nefungujú. Je prirodzené keď sú zložené z mužov i žien, ale prirodzeným výberom. Niekde je prevaha mužov, inde žien. Dôležitá je možnosť slobodného rozhodnutia bez predsudkov. Vďaka nej sú prítomné ženy i v tzv. čisto „mužských“ prácach a rovnako i muži v „ženských“ pozíciách. Sexistické predsudky tvoria najmä ľudia, ktorí majú strach z druhého pohlavia, čo má svoj zdroj vo výchove a v detstve.

9) Kde robia podľa vás najčastejšie chyby zamestnávatelia, pokiaľ ide o túto problematiku? Robia niekde chybu aj zamestnanci?

To som už viac menej uviedla, ale zaujímavé je obrátiť pozornosť i na zamestnancov a to v tom, že je dôležité, aby mali zdravú sebaúctu a sebahodnotenie. To znamená, že zamestnanci často nevedia určiť podmienky, ktoré k svojej práci potrebujú. Majú prehnane podriadivý postoj voči zamestnávateľovi. Strach rozhodne nie je vhodným hnacím motorom k práci. Zamestnávatelia sa snažia obmedzovať priestor zamestnancom tiež len zo strachu a nízkeho sebahodnotenia.

10) Ak firma zariaďuje interiér len strohým a skromným nábytkom, ďalej len masívnym, prípadne reprezentatívnym, o čom to svedčí z psychologického hľadiska?

To nemôžem len tak zjednodušújúco popísať. Snáď len, že snaha k strohosti môže svedčiť rovnako o skromnosti i lakomosti. Závažnejší z pohľadu psychológie môže byť práve teatrálny až reprezentatívny nábytok a prostredie. Môže to byť prejav vlastného ocenenia úspešnosti, ale z toho patologického hľadiska sa takto zvyknú zariaďovať šéfovia so sklonom k neistote, ktorí mohli vyjsť zo strohých pomerov a sú v neustálom strachu z návratu do rovnakých pomerov. Je to určitá obrana voči tomu. Bohužiaľ takéto správanie sa prejavuje i v inom nielen v zariaďovaní domov a priestorov.