Desatoro manželstva

Manželstvo, zväzok dvoch ľudí v jedno, no predsa dvoch ohraničených bytostí. Každá má svoju životnú históriu, svoju rodinu z ktorej vychádza. Je to ako spleť zväzkov a nánosov, ktorú si ako otrhanú, ale nezložiteľnú pavučinu každý nesie so sebou. Na začiatku zamilovanosť a tolerantnosť je bezbrehá. Všetko je na tom druhom dobré a krásne. Postupne ako sa manželstvo vyvíja a prichádzajú deti, okrem starostí a novej dimenzie zodpovednosti sa vzťah medzi manželmi čoraz viac prehlbuje do priateľstva. Medzi tým prichádzajú rôzne osobné a vzťahové krízy, ktoré sú v živote nesmierne dôležité pre každého jedinca. Keď má človek problémy sám so sebou, ktorým ani nerozumie a ani ich nevie pomenovať a zároveň má byť vo vzťahu. Dá sa to vôbec? Bytie vo vzťahu, znamená vzťahovať sa k niekomu, čo obnáša vnímať ho, vzájomne komunikovať na všetkých možných úrovniach. Pritom návod na manželstvo má celkom jednoduchý popis i keď zložité prevedenie.

1. Cti si seba samého, či samú ako jedinečnú bytosť, ktorá nemá nikde na svete opakovania.

Nie, nie je to sebecké a ani narcizmus. Je to veľmi jednoduché. Zažívať seba ako svojbytnú bytosť, ktorá. má jasné hranice, pretože len ohraničený človek je schopný pevného objatia. Je to len vnímanie vlastných pocitov so schopnosťou pomenovať ich. Sústrediť sa na vlastné úvahy a rozhodnutia a neznevažovať ich aj keď ešte nie sú jednoznačné. Sebarešpektovanie, čo neznamená nadradenosť, ale brať sa za takú či takého, aký človek je v svojej podstate a zároveň precítiť svoju zodpovednosť a podľa toho sa môcť rozhodovať, čo chcem a môžem meniť na sebe alebo rozvíjať. Vďaka sebareflexii a sebaúcte sa stáva človek oveľa viac zrozumiteľnejší vo všetkých vzťahoch aj v manželstve. Vie určiť svoje hranice a zároveň rešpektuje aj tie druhé. Základom je sebavedomie, čo znamená vnímať seba ako hodnotného, čo ešte konkrétnejšie znamená: „Som a je to dobré.“ Nie v dimenzii povýšenosti ani podradenosti. Nemá to nič spoločné so žiadnou vyhodnocovacou škálou. Je to len vedomie bytia.

2. Manžel/ka nie je Boh, je rovnako ako ty, len človek.

Najčastejšie ženy si „zbožstvujú“ svojich mužov a potom už takmer s retardovaným výrazom sa k akejkoľvek problematike vyjadrujú: „Ale, keď on povedal...“ Stratia schopnosť vlastného názoru a už zaizovane potláčajú vlastné sebavyjadrenie aj vlastné postoje a názory. Muž sa niekedy nechá obskakovať svojou ženou a ani nepostrehne kedy sa premenil na ovládané zvieratko, ktoré ako chované morské prasiatko je len domácim inventárom tiež bez vlastného názoru a rozhodnutí. Je to pasca, ktorá vie dať dušu človeka do čierneho vreca v ktorom úplne zabudne na prvé prikázanie, ktoré je už predsa obsadené „naparujúcou sa, no niekedy sladko-úslužnou bohyňou“ alebo „narcisticko - infantilným bôžikom“ ku ktorým sa vzhliada s otvorenými ústami a slepeckým výrazom v tvári.

3. Využívaj dar slova, veď načo ti je druhá signálna sústava.

Na počiatku bolo slovo. Slovo robí chlapa. Slovo má silu činu. Vypovedané sa už nedá vziať späť. Alebo naopak slová sú často len ventilom emócií. V afekte sa všeličo kruté vypovie a potom „akoby nič“. Máme o toľko slabšiu schopnosť v porovnaní so zvieratami získavať informácie z hormonálne-emocionálneho rozpoloženia čuchom a inštinktívnymi senzormi a nevieme si úplne presne vysvetliť neverbálnu komunikáciu. Lenže naša šedá mozgová kôra dokáže niečo fascinujúce, vie vedome spracovávať a kombinovať myšlienky, vie ich verbálne vyjadriť a dokonca dať do písomného znaku. Nie bez námahy. „Ach tá lenivosť. Nejde to samo?“ Väčšina ľudí si môže povzdychnúť a zase sa ponoriť apaticky do svojich problémov a nariekať ako sa majú zle. Usporiadať si myšlienky a vedieť ich prerozprávať a na záver preložiť do zrozumiteľného poznania je namáhavé umenie. Zároveň je potrebné naučiť sa najskôr načúvať sebe a následne naučiť sa načúvať tým druhým. Dar slova znamená aj schopnosť rozhodnutia použiť slová vo vzťahu a najmä tie, ktoré idú mnohým ťažšie. To sú tie chváliace, láskavé a povzbudzujúce. Kritické idú oveľa ľahšie, ale aj tie treba učesať do zrozumiteľnej podoby a na minimum znížiť snahu ublížiť alebo zraniť druhého človeka. Kritiku sa snažiť spojiť s aspoň pokusom o pochopenie a snahou vcítenia sa. Vedieť vyjadriť lásku, radosť a šťastie je ako rozveseliť toho najbližšieho v šťastnom smiechu na bláznivom kolotoči života v úplne oslňujúcom slnečnom dni mihajúcich sa odleskov modrej oblohy.

4. Všímaj si, či ponúkaš manželovi/ke, čo pýta a či zrozumiteľným spôsobom pýtaš, čo potrebuješ od manžela/ky.

Žena potrebuje, aby muž potvrdzoval jej krásu, miloval ju a stále jej dával punc jedinečnosti, aby ju chránil a bol na jej strane. Aby ju občas vedel dostať z jej „uletenosti“ na reálnu zem. Muž potrebuje rešpekt aj obdiv a zázemie. Samozrejme, že to nie je také čiernobiele a závisí to aj od individuálnych čŕt každého jednotlivca. Vedieť si byť recipročne podporou, keď sa jeden trápi, aby ho ten druhý vedel upokojiť. Keď je ten druhý nepraktický, aby ho ten prvý vedel usmerniť. Najčastejším problémom v manželstve je keď sa každý zahĺbi do svojho problému a obaja od toho druhého pýtajú vlastne to isté, ale ani jeden nedáva, len pýta. Prichádzajú výčitky a obviňovania až začne vzťah vyhasínať, nastáva odcudzenie. Vtedy môže ľahko vstúpiť do manželstva tretia osoba, ktorá zrazu dokáže ponúknuť i keď len pozlátko očarenia a vyprahnutý manžel/ka sa zamoce v osídlach nevery kam patri v svojom spolupodieľníctve problémov aj druhý/á manžel/ka, preto je to trojuholník v ktorom sú všetci v konečnom dôsledku nešťastní. Pritom stačí tých málo namáhavých krokov zase s použitím druhej signálnej sústavy. Čo to znamená? Presne toto: Keď manželka narieka, zúri, že je unavená a nadáva a vytýka manželovi všetko možné i nemožné, vyťahuje z minulosti dávno zabudnuté a nevšíma si ho, ak vtedy toto manžel dokáže preložiť do skutočného odkazu, čo sa to vlastne s manželkou deje, tak nájde za tým zúfalé volanie: „Nemiluješ ma, nevšímaš si ma, nič pre teba neznamenám a preto mi nepomáhaš a ani nevidíš ako sa mám a čo cítim, či som spokojná alebo nie, nemám tvoju pozornosť!“ Rovnako ak manželka dokáže správne preložiť manželove správanie ako: „Nerešpektuje ma, odmieta ma, vlastne ma úplne ignoruje, nedá sa s ňou vydržať, všetko, čo urobím je zle a ani to nevidí, keď sa jej dotknem, uhýba, teda nemiluje ma...!“ Znovu je tu cesta v smere pochopenia jeden druhého, čo znamená vystúpiť zo seba zo svojho stále sa urážajúceho ega a hľadať, čo je možné urobiť pre toho druhého a zároveň vedieť oceniť každý pokus i keď nemusí byť úplne splnený podľa predstáv. O sexe sa vedieť rozprávať otvorene ako o čomkoľvek a rovnako hľadať ako urobiť radosť tomu druhému a vedieť vyjadriť aj potreby a túžby pre seba. Vnímať a zaujímať sa o rozdielne nastavenie a prežívanie sexu u muža aj u ženy. Neurážať sa, ale dobrodružne a so záujmom skúmať a užívať svoj i partnerov pôžitok pre väčšiu radosť zo života a aj úlet od jeho ťažkostí. Prepojiť to s láskou až do duševného orgazmu v spoločných dotykoch, čo môže pokračovať v rozvoj novej bytosti a napĺňa človeka v sebaprekračujúci cit rodičovstva. Práve dbať na túto sféru života, pretože keď je zanedbaná, tak rozbíja potom všetko to ostatné a nadstavbové, čo je v manželstve. Ak majú manželia rozdielne libido, tak to je vždy problém, ale aj v takomto prípade je dôležité si vykomunikovať aspoň nejaký kompromis.

5. Ak je manžel/ka nespokojný/á a zdá sa ti nešťastný/á, nikdy to neber na ľahkú váhu.

Život je k nám posmešný a hrá s nami hru na skrývačku a my ako „urevané“ deti si nevieme poradiť s rozlúštením hádanok a hľadaním pokladov. Vždy máme niekoľko riešení a nikdy istotu, že to ktoré vyberieme bude správne. Odpovede prichádzajú poštou toho „posmievaka“ až po súťaži. Často si myslíme, že o čom nebudeme rozprávať, tak sa to nejako vyparí a ak problémy odnesieme a zamkneme do pivnice, tak jednoducho nie sú. Ako keď si malé dieťa skryje rúčkami tvár a myslí si, že ho mama nevidí a veselo sa smeje. Naša naivita je bezbrehá a lenivosť ešte viac. Problémy zatiaľ v tichosti kvasia do obludných rozmerov a keď nastane ich výbuch, býva často neskoro alebo to prináša už príliš veľké škody. Tak sa nám nechce liezť do tej miestnosti plnej príšer, do toho skladu v ktorom treba urobiť poriadok. V sebe, pre seba i toho druhého. Vytvoriť priestor porozumenia a zázemia, ponúknuť pomoc a svoju trpezlivosť, ale zároveň vedieť vyjadriť aj svoje pocity, aby aj ten „nešťastný/á“ vedel/a, že je zodpovedný/á za svoje riešenia a aj zato, čo spôsobuje svojmu okoliu, za atmosféru, ktorú vytvára. Aby bola práve v manželstve možnosť otvoriť sa a očakávať a dostať podporu aj keď to môže byť náročné až do zdarného vyriešenia problému. Čo vždy znamená riešiť problémy, neskrývať ich, ale pred tým načerpať silu na riešenie, nabrať odvahu a vykročiť.

6. Muži a ženy sú odlišní. Rešpektuj to, ale zároveň pochop, že máš jedinečnú možnosť naučiť sa aplikovať aj v svojom živote niečo z dimenzie opačného pohlavia.

Manželstvo nie je o tom dokázať tomu druhému, kto je lepší, ale zosúladiť podobnosti s rôznosťami. Tešiť sa z možnosti poznávať svet aj cez poznanie milujúcej bytosti. Mať k dispozícií viac rôznych pohľadov aj keď sa môžu zdať nezrozumiteľné a až nepredstaviteľné. Niekedy je dôležitý byť faktický a držať sa pri zemi a niekedy je to pravé to intuitívne neuchopiteľné s dobrým výsledkom v nedohľadne. Mať rozdelené svoje priestory a rešpektovať výlučné kompetencie muža a ženy do ktorých zasahovať len vo výnimočných situáciách. Čo znamená úplne sa podvoliť a podporiť napríklad ženu pri výchove detí, pokiaľ tam nie je priveľký rozpor a rovnako sa podvoliť rozhodnutiam muža, ktoré sú pre neho významné a pomáhajú mu formovať sa. Je to taká asistencia jedného aj druhého pri vlastnom sebarozvoji s jedným divákom a podporovateľom. Ak jeden úplne prevalcuje druhého, tak si treba spomenúť na bod č. 1. To už býva na úkor vlastnej bytostnosti. Veď mladí ľudia v zaľúbenosti obdivujú jeden na druhom práve tie špecifiká pre ktoré si budúceho manžela/ku vybrali. Príliš časté rozdielnosti, ktoré vedú do rozporov v zmysle „nevidí, nepočuje, len sa uráža“, vedú postupne k hašterivým manželstvám, ktoré sú postupne presiaknuté už len nevraživosťou. Pričom zase stačí málo. Všímať si a pochopiť princíp myslenia a cítenia toho druhého. Napríklad odlišnosti v sexualite pochopiť, podobne tak ako v prírode musí samec predviesť celú plejádu zvádzacieho rituálu, kým dostane najlepšiu samicu, tak žena vyžaduje v rámci predohry a jej širokospektrálneho vnímania sexu na všetkých zmyslových úrovniach od muža pozornosť, „veľké činy“, aby ho mohla obdivovať, pretože ak žena pociťuje obdiv k mužovi, tak tam už začína predohra, ktorá spúšťa u nej to mačacie pradenie štartujúceho vzrušenia. Potrebuje jeho záujem napríklad v tom, že jej v niečom pomôže, čím jej dáva najavo svoju lásku a záujem o ňu. Tiež, aby nešetril obdivnými slovami, k tomu dotyky a všetko ostatné. Zároveň, aby aj žena pochopila, že muž potrebuje takmer na všetko od problémov v práci, na únavu alebo len tak, náplasť zvanú sex. Nesmie svojho manžela zanedbávať a nič jej nebráni bez výčitiek mu vysvetliť, čo potrebuje ona. Tak sa im obom podarí spokojne žiť aj v tejto sfére života.

7. Konflikty sú dôležité len keď ich vieš riešiť konštruktívne .

Bez rôznych konfliktov, manželstvo stagnuje a vzťah sa nevyvíja. Niť manželstva ochabuje, nudí sa. Konflikty sú rôzne o ničom a o hocičom, o deťoch a o dovolenkách, o názoroch a o činoch. Nie je to súboj, kde jeden ostane porazený a druhý víťaz. Konflikt by mal byť na začiatku konfliktom, ktorý môže pár zasypať ako staré haraburdie v ktorom sa postupne začnú prehŕňať až kým si nevšimnú, že je tam mnoho zaujímavých vecí, ktoré je dobré si nechať, niektoré vyhodiť a celkom to tam upratať, čo sa často otáča v zábavný proces, z ktorého vychádzajú zrelší ľudia, opradení životným poznaním a skúsenosťami, ktorým plynutím času už mlčky viac a viac rozumejú. Najčastejšie sa v manželstve hrá psychologická hra s názvom: „..a ty si... a ty si...“, plná vzájomných výčitiek. Takže návod? Stačí zmeniť komunikáciu na vyjadrenie svojho názoru, či emócie bez najmenšieho náznaku útoku voči partnerovi. Držať sa témy, neobhajovať sa a ani neútočiť.

8. V dobrom aj zlom – tomu porozumieš vtedy, keď logicko-racionálne nebude proti emocionálnemu.

Byť spolu bez ohľadu na nevýslovné šťastie alebo bolestné prekážky života. Je to ťažké, keď život niekedy v svojej surovosti zasadí nie práve fair úder do prostred duše obom, kedy zamrie život na perách a obaja môžu rovnako zlomení padnúť na zem. Ako sa zahoja rany, ako znovu pokračovať keď všade môže byť tma? Nádej je silná čarodejnica, ktorá v spojení s časom často hojí a lieči. Vedieť v ťažkých chvíľach so zaťatými zubami potlačiť svoju bolesť, aby bolo možné sa navzájom podoprieť. To znamená v dobrom aj zlom, spolu kráčať poznačení vráskami času a spoločne prežitých chvíľ. Znie to logicky, nie? Veľmi často si najmä ženy túto dôležitú zásadu manželstva zamieňajú s masochistickým spolunažívaním s tyranom, ktorému v rámci tohto presvedčenia povoľujú akékoľvek zlo. Je ťažké vzdať sa strachu a začať brániť seba a deti. Pochopiť, že manželstvo nemôže fungovať v spolunažívaní s diablom. Rozprávky nevznikli len tak. Dobro zvíťazí vždy nad zlom, len dobro sa nikdy nesmie báť nech by sa okolo dialo čokoľvek. Akákoľvek temnota spľasne pod silou slnka, ktoré si musí byť vedomé svojej sily.

9. Maj aj vlastné záľuby, aby si sa potom vedel/a oveľa viac tešiť zo spoločných chvíľ.

Nech sme v pozícií manžela, manželky, dieťaťa, matky, či otca, tak každý z nás je aj jedinečnou bytosťou so svojou povahou a svojimi schopnosťami. Vo vzťahu ide o spolunažívanie a nie pohltenie jedného druhým. Vzájomne sa treba podporovať aj vo vlastnom priestore, či už v záľubách alebo v práci, vo vlastnej sebarealizácií. Mozog človeka sa celý život vyvíja, aby sa v starnúcom tele postupne zrejme pripravil s tým čo dosiahol na nejaké zužitkovanie, ktorému asi ani nemusíme rozumieť. Ak by jeden z manželov mal snahu brániť tomu druhému v sebarozvoji a obmedzoval ho vo vzťahovej rovine k priateľom, k rodine a pracovnej sfére zo žiarlivosti, zo závisti alebo z egocentrizmu, ktorý mu hnije v srdci, tak je tu len jediná možnosť na svoju záchranu a to odvážne zabojovať za svoje práva a manželovi/ke ukázať zrkadlo pravdy. V zdravých manželstvách obaja vedia, že pokiaľ majú aj svoj vlastný priestor, tak práve v ňom sa už nevedia dočkať spoločného stretnutia a vedia, že tešiť sa z úspechov druhého je spojené aj s hrdosťou a láskou. Zároveň tam je aj to predôležité: „Potrebujem ťa.“

10. Láska, úcta, porozumenie. Tieto tri vzácnosti skús pochopiť a používaj ich aj keď to bude namáhavé.

Paradoxne práve tu treba často opustiť emocionálnu zónu a prejsť do fakticko – racionálnej. S matematickou presnosťou vyhodnocovať činy, postoje a názory svojho manžela/ky, ktoré svedčia o láske, porozumení a úcte. Vedieť ich tiež zabaliť do darčekového balenia a vedome darovať tak často ako sa to len dá. Viditeľne, priam teatrálne. V praxi to znamená, že keď matka alebo otec niečo nariadi dieťaťu, tak ten druhý rodič z úcty trvá tiež na tom aj keď s tým nemusí úplne súhlasiť. Môže to však v súkromí potom s manželom/kou prediskutovať. Verejne stoja pri sebe ako nerozlučný tím, aj keď je to proti rodičom, svokrovcom, komukoľvek. Aj to je známka dozrievania. Sú si navzájom vedomí hodnoty toho, čo spolu majú a čo si poskytujú a to vedomie potom funguje ako štít proti vonkajším nástrahám.

Toto je desatoro pre zdravé manželstvo, ktoré je síce nedokonalé, ale vďaka tomu pestré a rozvíjajúce sa. Patologické manželstvo si často vyžaduje dlhodobú pomoc odborníka a niekedy ukončenie vzťahu, ak je už „vražedný“ a viac poškodzujúci, nezvratne rozlámaný na márne kúsky. Aj v zdravom manželstve sa vyskytujú problémy a tam odborník často zasiahne len veľmi jemným poukázaním na významnú vec a nastane okamžité zlepšenie. Niekedy sa problémy vyvŕbia v krízach v ešte lepší vzťah. Je to proces, tak ako celý život je proces niekedy veselý, inokedy náročný a len my si volíme, či budeme stagnovať a zakrnieme alebo s použitím vôle vynaložíme aj nejakú námahu, aby sme sa dostali k ovociu, ktoré je aj na tých nedostupných miestach, ale je najkvalitnejšie a najchutnejšie.