1. Do akej miery ovplyvňuje výchova to, či budeme „maznavé typy“, alebo chladné typy?

Človek sa rodí s určitou predispozíciou k typu osobnosti, či už v smere introverzie alebo extroverzie, čím vysiela určité signály k okoliu, ktoré zase v rámci svojej genetickej a naučenej výbavy na jedinca reaguje. Tak sa určí dieťaťu norma správania s ktorou sa stotožní a zafixuje si ju. Jedinec so zdravým sebavedomím je schopný bezprostredných prejavov lásky v zmysle dotykov alebo slovného vyjadrenia, pretože ho blízkosť milovanej osoby neohrozuje. Takže chladné typy sú často obrazom strachu z emocionality a prejavom obranných mechanizmov voči strate racionálnej kontroly a hrozby sponntánnosti, ktorú sa nenaučili. Maznavé typy sú zase obrazom nezrelosti a infantilizmu s neschopnosťou intenzívnych emocionálnych prejavov.

1. Môžu spolu žiť šťastne partneri za predpokladu, že jeden má potrebu neustále sa druhého dotýkať a druhému stačí vedľa neho iba byť?

Dotýkanie sa musí byť v súlade s predstavou oboch. Začína neverbálnym kontaktom, pohľadom, rečami, ktorými rozumejú len tí dvaja. Každý potrebuje potvrdenie svojej jedinečnosti a je dôležité sa zosúladiť v komunikačných kanáloch, čo znamená, že je rozdiel v „počujem alebo vidím, dotýkam sa alebo prežívam“. Stačí málo, len porozumieť, čo je tým podstatným jazykom partnera a v správnej chvíli zareagovať jeho rečou. Čo ponúka ako prejav lásky a oceniť to. Vo vzťahu muža a ženy, okrem spoločných záujmov, humoru a rovnocenných intelektových schopností, teda rovnakej dorozumievacej vlnovej dĺžky, ich vzájomnú komunikáciu určuje aj úroveň libida. Prejavy lásky sú o porozumení toho, čo ten druhý potrebuje a očakáva. U ženy je to potreba pozornosti, potvrdenia jedinečnosti, všímavosť zo strany muža. Práve to je súčasť predohry. Lenže aj muž pýta pozornosť, záujem a najmä rešpekt. Ak majú obaja odlišný spôsob prejavu lásky a aj potrieb v tomto smere, tak vzniká frustrácia a nespokojnosť až neuspokojivý a nešťastný vzťah. Z nespokojnosti je nevraživosť a hašterivosť, ktorá sa postupne premieňa na apatiu, čo je koniec vzťahu.

1. Je teória o jazykoch lásky pravdivá? Pokiaľ partnerka hovorí jazykom lásky fyzických dotykov, ktoré denne aplikuje na partnera s myšlienkou, že ho robí šťastným, no on hovorí jazykom lichôtok, stačí to na dlhodobé neporozumenie a rozchod?

Niekedy partnerka hovorí jazykom dobre uvareného obeda a vykrmovania svojho partnera v zmysle vytvorenia závislého tučnučkého „zvieratka“ a on výdatne spolupracuje. Niekedy sa zase muž ide „zodrať“ v honbe za peniazmi a majetkom, aby zabezpečil celú rodinu, čo je jeho prejavom lásky. Všetko ostatné „ani obraz ani zvuk“. Ak však partnerka vyžaduje dotyky iba ako malé decko, ktoré sú len jej infantilnou potrebou a nevedú k fyzickému zblíženiu, tak partner ostáva frustrovaný nespokojný a stáva sa protivným. Veľmi často sa spájajú v partnerstve práve tento „maznavo“ detinský typ s chladným so zúženým zmyslom pre dotyk len na mechanický sexuálny kontakt. Sú v sebapoškodzujúcom súlade. Problém nastáva keď je výrazná diskrepancia potrieb a tým nastáva obrovská frustrácia, pretože si nemôžu v svojej nezrozumiteľnosti poskytnúť navzájom, čo pýtajú, ale na druhej strane si môžu celkom dobre rozumieť v bežnom živote ako sú záujmy, hodnoty a postoje k životným otázkam. Takýto vzťah je o to nešťastnejší, pretože je tam aj veľa dobrého, ale bez štipky vášne. Je tam neschopnosť priblížiť sa, nájsť spôsob radostného a zosúladeného kontaktu, ale v iných otázkach života dokážu fungovať ako bezprostredne k sebe patriace články. To prináša bolestnú nespokojnosť prelínajúcu sa s praktickou spokojnosťou. Potom je už len otázka toho, čo viac preváži.

1. Zmieriť sa s nedostatočnými prejavmi lásky zo strany partnera alebo ich neustále vyžadovať, keď na prosby nereaguje?

Pokiaľ sú schopní priamej a úprimnej komunikácie, bez osočovania a výčitiek, tak je možné poodkryť svoju nespokojnosť, vyjadriť svoje priania a túžby. Je možnosť navštíviť psychoterapeuta, ktorý ako mediátor im môže pomôcť viesť rozhovor. V takom rozhovore sa človek prestane zameriavať len na seba, ale cestou pochopenia partnera a jeho komunikačných spôsobov sa môžu naladiť alebo aspoň nájsť naladenie rovnakej vlnovej dĺžky. Možno nájsť skutočné problémy, ktoré ich brzdia v tom, aby mohli vyjadriť svoju blízkosť. No ak je príčinou príliš nízke libido jedného z partnerov, tak tam nie je možné nič, len prijať svoju frustráciu alebo sa rozhodnúť ináč.

1. Aký je rozdiel medzi nedostatočnými prejavmi lásky v dlhotrvajúcom vzťahu a vtedy, keď ich muž nedáva svojej partnerke, lebo si našiel niekoho, komu ich dáva namiesto nej? Ako to rozpoznáme?

Veľmi často sa v praxi stretávam s tým, že manželia zúfalo pýtajú fyzický kontakt od svojich manželiek, ale tie vo svojej frigidite odmietajú. Keď to vzdajú a pochopia, že ich priania sú nezmyselná ilúzia a nájdu to čo hľadali inde, tak manželky zostávajú otrasené v poznaní, že ich manžel už prestal plniť ich histriónske požiadavky hodné 7ročného dievčatka, že prestal o nich javiť akýkoľvek záujem. Vtedy je už neskoro, lebo muž zistil, že exituje aj normálna žena. Rovnako sa to deje aj naopak, keď je žena zúfalá, žeby išla aj s „tým posledným“ , pretože jej manžel sa pri náhodnom dotyku ospravedlňuje a zamyká sa pred ňou v kúpeľni. Akonáhle sa nájde „liečiteľ, či liečiteľka“, tak zúfalé bezdotykové manželstvo padá, pretože tá reálna milenecká náruč je vášnivo silná a krehký „bezdotykovník“ patrí už možno len do vitríny a do spomienok.

1. Môže viesť dlhotrvajúce prehliadanie z partnerovej strany k deprivácii?

Také prehliadanie nielenže vedie k deprivácií, ale priam k „šialenstvu“. Niekedy k zmiereniu s celoživotnou zatrpknutosťou a nespokojnosťou.

1. Môže vzťah dvoch ľudí vzkriesiť spoločná samostatná dovolenka?

Spoločná dovolenka je fantastická pre zaľúbencov. Pre rozhádaný pár je katastrofou. Ale niekedy je možné zmenou prostredia a umožnením rozhovoru prejsť konštruktívnym konfliktom a dôjsť k zblíženiu. Treba si však uvedomiť, že osobnosť partnera zmeniť nemožno. Je možné pochopiť, kde je problém a bez osočovania sa snažiť porozumieť a predostrieť, čo je to chýbajúce s tým, že ten druhý pochopí, že je to dôležité a bytostne sýtiace vzťah a bez zdarného vyriešenia problému vzťah má niekde v horizonte aj svoje reálne vyhasnutie.